Precvičovanie jasnej a otvorenej komunikácie pocitov znamená naučiť sa pomenovať, čo cítime (napríklad: „cítim sa smutný“, „som nahnevaný“, „mám strach“) bez obviňovania alebo obranného postoja. Nie je to o tom niekoho z niečoho viniť, ale zdieľať svoj vnútorný svet.
Skúste si to dnes nanečisto – napríklad pred zrkadlom alebo s blízkou osobou, ktorej dôverujete. Vyjadrite svoje pocity jednoducho, pravdivo a s rešpektom. Možno zistíte, že to, čo vás ťaží, stráca silu, keď to vyslovíte.
Otvorená komunikácia nie je prejav slabosti – je to znak emocionálnej zrelosti a odvahy.